1. /
  2. Nezaradené
  3. /
  4. S klimatickou krízou bojujeme...
údržba zelenej strechy

S klimatickou krízou bojujeme zatiaľ len na papieri

Zhoršujúca sa klíma dáva každým rokom, čím ďalej tým viac o sebe vedieť. My sa ale tvárime, že máme dosť času a vypĺňame ho písaním analýz, štúdií, stratégií, ako s klimatickou krízou bojovať a zmierňovať jej dopady.

Kde sú všetky tie zelené opatrenia, ktoré by sme mali robiť už niekoľko rokov? Zelené strechy, dažďové záhrady, zadržiavanie dažďovej vody, výsadba stromov sú tie nástroje, ktoré nám majú pomôcť spraviť mestá odolnejšími a obývateľnejšími. Kým si dažďová voda odteká naďalej kanalizáciou, tepelné ostrovy nás v mestách zatiaľ varia zaživa.

 

Prečo nám realizácia zelených opatrení tak dlho trvá?

Prečo neskopírujeme opatrenia štátov, ktoré ich robia už desaťročia? Dnes nemusíme vymýšľať, čo treba robiť. Stačí použiť sedliacky rozum a začať konať. Mám ale pocit, že problém je najmä v tom, že túto klimatickú agendu si nikto z kompetentných nezobral za svoju. Ak sa nenájde niekto z vlády alebo ministerstiev, kto bude túto tému považovať za prioritu, môžeme sa my „dole“ hrať na bio-eko, ale efekt bude minimálny. Preto ma v posledných týždňoch potešil postoj pani prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá predstavila plán uhlíkovo neutrálnej kancelárie. V rámci reportáže TV Markíza sme rozprávali o benefitoch zelených striech, ktoré plánuje pani prezidentka aj na svojom paláci. 

Envirotratégia SR 2030

Vláda SR schválila 27.2.2019 Envirostratégiu 2030, ktorá stanovuje postup, ako čeliť najväčším environmentálnym výzvam a riešiť najvážnejšie problémy životného prostredia. Stratégia sa zameriava na problematiku odpadového hospodárstva, kvalitu ovzdušia, klímy a ochranu biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch

V Envirostratégii 2013 sa okrem iného píše:

 „Pri realizácii nových projektov a pri rekonštrukčných prácach sa bude dodržiavať princíp uplatňovania „prírode blízkych riešení“ na základe využitia zelenej infraštruktúry. V projektovom návrhu riešenia bude povinne analyzovaná možnosť aplikácie takýchto riešení. Príkladom takýchto projektov môže byť zazeleňovanie striech a verejných priestranstiev, zvýšenie záchytu dažďovej vody...“

Alebo na inom mieste sa uvádza:

„Tam, kde to bude možné a efektívne, sa budú preferovať zelené opatrenia spomaľujúce odtok vody z krajiny do vodných tokov, zvyšujúce retenčnú schopnosť povodia alebo podporujúce prirodzenú akumuláciu vody. Zelené opatrenia sa budú realizovať v rámci celého územia krajiny, nielen na toku, ale aj v zastavanej, poľnohospodárskej a lesnej krajine. V prípade realizácie novej a rekonštrukcie existujúcej technickej infraštruktúry budú zároveň realizované aj zmierňujúce prírode blízke opatrenia. Zelené opatrenia budú znižovať tepelné ostrovy v krajine a prispejú k zníženiu spotreby elektriny na chladiace systémy v budovách.“

Ako reálne na tom Slovensko je v porovnaní s ostatnými EÚ krajinami, ukazuje nasledovný obrázok (zdroj: Európska environmentálna agentúra)

opatrenia Európskej únie

Reportáž RTVS: Podpora zelených striech, dotácie a legislatíva na Slovensku

Ako je na tom Bratislava?

V roku 2017 vznikol „Akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na roky 2017-2020“, ktorý pojednával mimo iných tém aj o zeleno – modrej infraštruktúre. Zeleno – modrá infraštruktúra využíva synergiu zelene v meste v kombinácii s vodnými prvkami. 

V posledných dňoch bol vydaný dokument „Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy“. Ten analyzuje riziká a dopady zmeny klímy podľa jednotlivých mestských častí. Dokument vydal útvar hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK v Bratislave.

Záverom sú známe fakty – mesto sa nám prehrieva (tepelné ostrovy), máme nepriepustné povrchy, voda nedokáže vsakovať a ohrozujú nás prívalové dažde. Čo by malo byť riešením týchto negatívnych javov? Áno, adaptačné opatrenia – teda nič nové, ako sme vedeli pred niekoľkými rokmi. To znamená – zadržiavanie vody v krajine a budovanie zeleno – modrej infraštruktúry.

tepelné ostrovy
prehriatie Bratislava

Takže analyzujeme z každej strany, ale opatrenia a ich podpora je skoro žiadna alebo len minimálna. Uvediem to na príklade vodozádržných opatrení. Bratislava niekoľko rokov podporuje príspevkom opatrenia, ktoré napomáhajú zadržať vodu v krajine. Ak sa vaša stavba nachádza na území Bratislavy, môžete dostať 1.000 EUR za zrealizované opatrenie. V roku 2019 bolo v rozpočte alokovaných zhruba 40 tis. EUR, v roku 2020 to bolo 20 tis. EUR. Je to veľa alebo málo? Dokopy 40 a 20 podporených projektov v jednotlivých rokoch. Len pre porovnanie – Brno vyčlenilo na zelené strechy a zadržiavanie vody v meste v rámci programu nová zelená úsporám približne 800 tis. EUR. Na realizáciu zelenej strechy môžete dostať príspevok až 800 Kč/m2 (32 EUR). A podobnú podporu začínajú poskytovať aj ďalšie české mestá. Pozitívom je, že Bratislava dáva aspoň niečo. Ale nie je to kvapka v mori, ale v oceáne. Ak chceme reálne bojovať so zmenenou klímou, podpora musí byť komplexná. Pre objektívnosť je potrebné povedať, že ostatné mestá na Slovensku sú na tom s dotáciami na zelené strechy ešte horšie.

Ďalším nezmyslom v územnom pláne Bratislavy je uplatňovanie koeficientu zelene pri zelených strechách. Ak chcete aby vám bol podiel zelene pri stavbe uznaný, musíte na strechu dať minimálne 1 meter, (resp. 0,5m) substrátu. To znamená váhu minimálne 1,4 tony (resp. 700 kg). Ktorá stavba dokáže zvládnuť táku hmotnosť? Takmer žiadna. Takže výsledkom je nie podpora, ale opak. Toto je jedna z vecí, ktorá by sa mala v územnom pláne Bratislavy zmeniť, ak sa chceme klíme pomôcť.

koeficient zelene

Ako by mala vyzerať podpora vodozádržných opatrení

V prvom rade by mali byť vodozádržné opatrenia implementované v legislatíve a územných plánoch. Napríklad budovy, ktoré budú mať vegetačnú strechu, nebudú musieť platiť poplatok za odvod dažďovej vody vo výške 100%, ale bude im priradený koeficient. Tiež by sa to malo týkať aj opatrení, ako sú dažďové záhrady, alebo iné spôsoby retencie, aby sme dažďovú vodu zadržali v mieste, kde spadne a pomohli tak malému vodnému cyklu. 
Taktiež by mohli obce čiastočne alebo úplne odpustiť poplatky za rozvoj obce subjektom, ktoré vodozádržné opatrenia vybudujú. 
A v neposlednom rade je to aj finančná podpora konkrétneho opatrenia. To je asi najlepšou motiváciou. Tu si ale treba dať pozor zo strany poskytovateľa na kvalitu a rozsah vykonaných opatrení, aby sa nerobili len na oko kvôli finančnému príspevku. 

Máme zanalyzované, poďme niečo urobiť

Niekedy mám pocit, že pokiaľ nás niečo bezprostredne neohrozuje, resp. dôsledky klímy nepociťujeme na vlastnej koži, nie sme motivovaní konať. A tak sa motáme v kruhu a analyzujeme a analyzujeme. Príroda nám každým rokom ukazuje svoju silu – extrémnymi horúčavami, suchom, prívalovými dažďami, či nízkou alebo žiadnou pokrývkou snehu. Niekto si povie „aspoň je nám teplejšie“, a neuvedomuje si, že nám môže byť ešte horúco.
Urobme niečo každý zo svojej pozície, či už tlakom na kompetentných alebo konkrétnymi opatreniami. Každý má možnosť niečo zlepšiť a posunúť vpred.

Buďme súčasťou pozitívnej zmeny klímy a urobme niečo pre svoju budúcnosť a budúcnosť našich detí. 

PS: Tento dokument nemá byť kritikou vypracovaných štúdií. Tie sú samozrejme podrebné. Sú však len nultým krokom k nevyhnutným opatreniam, ktoré by sme mali začať uplatňovať čo najskôr. 

ZDROJE:
https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Atlas%20hodnotenia%20zranite%C4%BEnosti.pdf?fbclid=IwAR0RDlqG-mGmrHAp57E9f01sSBYmaWASLajlDJPoLdkLJdKMham1V1vkCu8

https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Str%C3%A1nky/Ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%20adapt%C3%A1cie%20na%20nepriazniv%C3%A9%20d%C3%B4sledky%20zmeny%20kl%C3%ADmy_web.pdf

Chcete cenovú ponuku?